Viedeň/Bratislava
24. októbra (TASR) - Bol známy ako kráľ valčíkov. Komponoval aj polky,
štvorylky, pochody a operety. Najviac ho však preslávil valčík „Na
krásnom modrom Dunaji“ (1866), ktorý vyslali tento rok aj do vesmíru.
Svet klasickej hudby si v sobotu 25. októbra pripomenie 200 rokov od
narodenia rakúskeho hudobného skladateľa Johanna Straussa mladšieho.
Svoje renomé podporil tiež operetami „Netopier“ (1874) a „Cigánsky barón“ (1885). Napísal celkovo zhruba 550 kompozícií.
Johann Strauss mladší sa narodil 25. októbra 1825 vo Viedni ako
najstarší syn slávneho hudobného skladateľa Johanna Straussa staršieho.
Jeho dvaja bratia - Josef a Eduard - sa tiež stali skladateľmi, ale
Johann sa z nich preslávil najviac.
Strauss senior si zo strachu z konkurencie neželal, aby jeho syn pôsobil
v rovnakej sfére ako on. Chcel, aby sa vyučil za bankového úradníka. Na
husle sa učil hrať potajomky. Bol však silne podporovaný matkou, čo
viedlo k hádkam a stalo sa neskôr aj jedným z dôvodov, prečo otec rodinu
opustil. Mladý Johann sa potom začal hudbe venovať naplno a spustila sa
rivalita medzi otcom a synom.
Vlastný orchester si založil vo veku 19 rokov. Podarilo sa mu získať
dohodu vo viedenskom kasíne Dommayer, kde debutoval svojimi prvými
štyrmi symfonickými skladbami. Po smrti otca (1849) Johann spojil svoj
orchester s jeho súborom a vydal sa na turné, ktoré zahŕňalo Rusko
(1865-1866) a Anglicko (1869), kde si získal veľkú popularitu.
V roku 1863 sa dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu. Tento
prestížny post zastávali pred ním Josef Lanner, Johann Strauss st. a od
otcovej smrti bola pozícia 14 rokov neobsadená. V roku 1870 odovzdal
vedenie orchestra svojim bratom Josefovi a Eduardovi, aby sa mohol
venovať písaniu hudby.
Veľký moment prišiel v roku 1871, keď viedenský kráľ valčíkov uviedol
svoju prvú operetu „Indigo a štyridsať zbojníkov“. Bola viac-menej
zmesou valčíkov a poliek, navyše mala zle napísané libreto. Napriek tomu
mala úspech. Časom sa Johann Strauss ml. mnohému priučil a dosiahol
majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Najväčšie úspechy slávil s valčíkmi. Najslávnejšie sú „Na krásnom modrom
Dunaji“ (1866), „Ranné listy“ (1863), „Rozprávky z viedenského lesa“
(1868), „Víno, ženy a spev“ (1869), „Ruže z juhu“ (1880), „Hlasy jari“
(1882) alebo „Cisársky valčík“ (1888).
Z operiet, ktorých napísal 16, si značný ohlas získali najmä „Netopier“
(1874), „Cigánsky barón“ (1885) a „Viedenská krv“ (1899), ktorú Strauss
mladší nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Tvorba Johanna
Straussa ml. obsahuje ešte približne 100 poliek a štvoryliek plus jednu
operu.
Hudba fenomenálneho skladateľa vyvolávajúca ovácie a radosť zo života
bola v príkrom rozpore so životom jej tvorcu. Autor obľubujúci nanajvýš
kartové hry alebo biliard sa vraj zriedka usmieval, jeho život
sprevádzal strach z opätovného upadnutia do chudoby i keď zarábal dobre.
Jeho skladby počúvali cisár František Jozef, nemecký cisár Viliam,
ruský cár Mikuláš, ako aj rad ďalších európskych i ázijských panovníkov.
Johann mal tri manželky. Prvou bola operná speváčka Jetty Treffzová
(1862-1878), ktorá ho priviedla ku komponovaniu operiet. Po jej smrti sa
oženil so začínajúcou speváčkou Angelikou Dittrichovou (1878-1882).
Treťou a poslednou manželkou mu bola Adéla Straussová. Johann sa pre
tomuto manželstvu vzdal i náboženského vyznania a v roku 1887 prijal
nemecké občianstvo.
Johann Strauss ml. zomrel 3. júna 1899 vo veku 73 rokov v rodnej Viedni
na zápal pľúc. Pochovali ho na Viedenskom ústrednom cintoríne (Wiener
Zentralfriedhof) po boku hudobných velikánov ako Franz Schubert či
Johannes Brahms. Hudobného majstra poznali aj v Bratislave, kde v roku
1882 dirigoval v divadle a vystúpil aj v Redute - dnešnom sídle
Slovenskej filharmónie.